„Vety vo mne začnú spievať, keď to najmenej čakám. Večer v mäkkom svetle lampy. Keď ráno stojím pri kávovare, vyvoniavam šálku kávy a pozorujem bezstarostné drozdy v záhrade. Keď sa dotknem zlomeného machového konára na chodníku a na chvíľu sa nám pomiešajú šťavy. Niektoré slová visia vo vzduchu môjho domu. Nikdy ich nevymetám.“

Z pripravovanej zbierky Dni vypadnuté z kalendára