Žiadna  kolosálna lož, znejúca z úst politikov, či z úst ich verných poddaných sa len tak nestane pravdou. Tak ako žiadna veľkosť ešte neznamená silu a žiadna, hocako veľká sila, ešte nemusí niesť pravdu

Desaťkrát GULAG

Peter Juščák

Ťažké kvety

Rozbrechali sme sa na deti

ako psy na rozkvitnutú lúku.

Tibor Kočík

„Stále myslím na jedno príslovie, čo som raz čítal  vo viktoriánskom románe – Character if Fate. Po slovensky – Človeku je povaha osudom.“

Dlhé roky som nad tým veľmi neuvažoval, ale teraz sa domnievam, že tomu rozumiem.

Z románu Cudzincov kabát

Jonathan Gresty

Nič zo mňa nebude, aj keby ma nič neprešlo.

Piatak Hugo z poviedky Večer ťa strieskam

Toňa Revajová

Zaujali ma jeho posledné slová: “ Pravda je dcéra času“. Nepotrebujeme novú hymnu, štadión v Šamoríne ani propagandistické festivaly. Potrebujeme vzdelanie, kvalitné zdravotníctvo, starostlivosť o občanov a pocit bezpečia. A to nám dnešná garnitúra nedáva. Preto sme tu. Kričíme, protestujeme, žiadame o kúsok pozornosti.

Z knihy A vy ste gdo?

Jana Šimonová

Eiréné*

…rovnaká sila a pevnosť lesa : jeho rúk

Voda ktorá sa môže objaviť hocikedy hocikde:

Mach ožije tuhozelený : medzi bridlicami

Povinnosť mysliaceho ducha : dobro pre každé stvorenie :

*grécka mytologická bohyňa jari a strážkyňa vchodov do neba.

Mila Haugová

V noci sa jej sníval sen, ako sa jej chlapček prepadá do akejsi jamy, padá tmavým priestorom pomedzi rôzne konštrukcie, tyče a trámy, letí nadol, je už celkom maličký a ona tŕpne, s úzkosťou v srdci sa pozerá na ten proces a sleduje, či dieťa nenarazí do zábradlia, tyče alebo niečoho iného… A potom sa vyľakaná zobudí a chodí od okna k oknu a k dverám a hore a dolu…

Z pripravovaného románu GIRI

Vlasta Hochelová

„Trúchlenie je láska, ktorá prišla o domov,

orchidea so strakatými lupeňmi medzi stenami bez okien,

mesiac, uprene zízajúci cez mrežové dvere.“

Eva Luka

Citát, ktorý ma už dlhšie inšpiruje:

“ Čo si myslíš, tým sa stávaš. Čo cítiš,  to si priťahuješ. Čo si predstavuješ, to vytváraš. „

Eva Hančáková

Vidina Tádž Mahal v priesvitnom opare / Nezdolnosť

rozprávačky príbehov z Tisíc a jednej noci vykupujúcej

svoj život rozprávaním / … / Žulové hradby kráľovstva

skalných ruží / Na zelenom podloží vystavaná modrá.

Juraj Kuniak

Jemné kruhy slov

spájajú naše duše

vstávanie z mŕtvych

Angela Repka

SEKUNDOVÁ

z kontajnera frnkli mestské holuby. za nimi vyletelo

cigánske dieťa. usmiate, najedené zo stola priepasti.

Jana Bodnárová

„Keď vošiel do svojej vily, premklo ho skľučujúce zistenie. Nikto ho už nepozná. Jeho meno nikomu nič nehovorí. Je nikto. Vyšiel na priedomie a zahľadel sa na neďalekú lúku. Steblá trávy žltli jeseňou…“

Martin Furmanik

„Svet je pustý a prázdny. Vtedy, keď potrebuješ dávnych priateľov a aj oni bojujú s diktatúrou doby. Zaliaty v ulite sa predsa vyberieš von a horizont sa zmení na čistú líniu bez siluety.“

Z básnickej knihy Vnútorný exil

Andrej Hablák

„Zdá sa, že všetko zlo na svete sa ani zďaleka nevyčerpalo totalitnými režimami ako bol nacizmus či komunizmus. Ostalo ho dosť aj pre budúce storočia.“

Z rukopisu reflexií, fragmentov a miniesejí Lopatkou na uhlie

Boris Mihalkovič

… teraz keď som už stratil niť

vám nepoviem nič súvislé

iba slovami prišijem gombík

nádeje o mefistovský plášť neba…

Z básnickej zbierky Vrany na jarmoku

Igor Hochel

Odhaľovanie nenápadných hrdinov

Cesta, na ktorú padá prach, zarastá burinou zľahčovaniu, nezáujmu… nevykorenených postojov: „bolo lepšie“.

Objavovať, odhaľovať, predkladať ich postoje. Prejaviť vďačnosť a uznanie. To je naša cesta i …povinnosť.

František Neupauer

„Vety vo mne začnú spievať, keď to najmenej čakám. Večer v mäkkom svetle lampy. Keď ráno stojím pri kávovare, vyvoniavam šálku kávy a pozorujem bezstarostné drozdy v záhrade. Keď sa dotknem zlomeného machového konára na chodníku a na chvíľu sa nám pomiešajú šťavy. Niektoré slová visia vo vzduchu môjho domu. Nikdy ich nevymetám.“

Z pripravovanej zbierky Dni vypadnuté z kalendára

Marta Hlušíková