Členstvo
Naša Misia
Spisovateľ je nepochybne tvor - samotár s neveľkým zmyslom pre spolčovanie. Spoločenstvo samotárov je teda paradoxným zoskupením, lebo na prvý pohľad sa bude len ťažko nabíjať zmysluplnou energiou zo samoty každého jej člena. Druhý pohľad nesie viacej optimizmu ak vníma schopnosť spisovateľa pomenovať veci ešte iba v stave zrodu, lietajúce niekde v povetrí. Máme slušnú históriu spoločného vnímania stavu spoločnosti a jej záznamy v našich dielach − spisovateliek a spisovateľov. V dnešnej dobe každý deň prináša nové výzvy a chceme ich zvládnuť svojou tvorbou aj svojimi postojmi. Náš spoločný hlas ponesie v sebe kúsok génia každého premýšľajúceho spisovateľa a spisovateľky. Pozývame píšucich samotárov, pridajte sa k nám.
A čítam, hoci konca viem:,
Hrdina chcel vyjsť na nebesá,
a z duba spadne čochvíľa.
Na malom kopci zachechce sa
smrť – žitia nášho satira.
(Z knihy života)
-
Žiadna kolosálna lož, znejúca z úst politikov, či z úst ich verných poddaných sa len tak nestane pravdou. Tak ako žiadna veľkosť ešte neznamená silu a žiadna, hocako veľká sila, ešte nemusí niesť pravdu
Desaťkrát GULAG
Peter Juščák
-
Ťažké kvety
Rozbrechali sme sa na deti
ako psy na rozkvitnutú lúku.
Tibor Kočík
-
„Stále myslím na jedno príslovie, čo som raz čítal vo viktoriánskom románe – Character if Fate. Po slovensky – Človeku je povaha osudom.“
Dlhé roky som nad tým veľmi neuvažoval, ale teraz sa domnievam, že tomu rozumiem.
Z románu Cudzincov kabát
Jonathan Gresty