Olesya Mamčič v Košiciach

Olesia Mamčič v Košiciach porozprávala o svojej tvorbe. Podobne ako v Prešove, taktiež tu pripomenula, že veľa písala aj pre deti, no od začiatku vojny ostala len pri poézii. „Už sa neviem tak smiať a zabávať sa na literárnych absurdnostiach,“ povedala. A vyslovila aj krásnu myšlienku, ktorá prudko naráža do slovenských proruských naratívov: „Majdan bol revolúciou dôstojnosti!“

V našej dnešnej situácii, kde sa slovám opäť pripisuje iný a často aj opačný význam, treba slovo dôstojnosť opakovať a pripomínať. Takmer denne počúvame aj z najvyšších miest prekrútené významy slov a výraz Majdan patrí medzi tie popredné. Námestie a miesto slávnostných zhromaždení, to je ten Majdan, symbol ukrajinského zápasu za demokraciu. Ten Majdan, kde sa odohrávali občianske nepokoje s cieľom zbaviť sa poststalinských vplyvov na občanov a na celú krajinu. Slovo Majdan sa v niektorých slovenských ústach prevracia ako ostrohranný čriepok. A nech už ho vyslovia v hocakej súvislosti, vždy im z úst vychádza Majdan ako prevrat, puč, kontrarevolúcia. Poetka Olesya to v Prešove a v Košiciach vyslovila jasne – revolúcia dôstojnosti. Takže ochotníci s pichľavými črepmi v ústach márne prekrúcajú a hanobia jeho význam. Pre drvivú väčšinu Ukrajincov je Majdan symbolom slobody a s ňou súvisiacej dôstojnosti. Okupačná ruská moc historicky nedokázala Ukrajine priniesť civilizačnú výzvu, a už vôbec nie dôstojnosť. Olesya Mamčič vyrozprávala veľa smutných podrobností o tom, ako ukrajinskí občania, ľudia práce, intelektuáli, vzdelanci, spisovatelia trpeli a umierali. V režimoch, ktoré ak im niečo dokázali priznať, tak to bolo právo nekriticky velebiť absolútnu moc, velebiť svoje poníženie, svoje otroctvo. Na Majdane si povedali dosť a na vlne dôstojnosti, národnej i ľudskej sa začalo rodiť sebavedomie európskeho národa. Olesya Mamčič bola na námestí v čase zápasu o právo na slobodu a niekoľko správ z tých dní priniesla aj nám.

-pj-

Viac z diskusie Olesye Mamčič:

Olesya Mamčič a prekladateľka Valéria Juríčková (vľavo)