Na stretnutie s poetkou Olesyou Mamčič v Univerzitnej knižnici Prešovskej univerzity prišlo viac ako sedemdesiat záujemcov o súčasnú literatúru na Ukrajine, domácich aj ukrajinských študentov. Samotný projekt kladie otázku, ako sa ukrajinskí spisovatelia vysporadúvajú s dramatickým vojnovým stavom v ich krajine, čo prežívajú, o čom píšu. Olesya Mamčič pripomenula, že dnes o vojne píšu všetci ukrajinskí spisovatelia. Vojna mnohé veci zmenila, dokonca aj používanie jazyka. Aj z toho bežného sa vytratili mnohé slovné spojenia, ktoré v čase mieru celkom neškodne ilustrujú emotívne situácie v každodennom živote. Dnes mnohé slová a frázy s náznakom vojny, násilia, smrti, utrpenia boli autorskou etikou vytlačené do jazykového exilu. Aj Olesya má svoju dobrovoľnú prestávku, a to v tvorbe pre deti. Písala pre ne veľmi rada a využívala pritom fantáziu, nadsádzku, iracionálne konštrukcie, humor. Dnes by sa k týmto odľahčeným spôsobom tvorby nedokázala vrátiť. Cíti iné očakávania a iné nastavenia v spoločnosti. Píše aj o vojne, no nie v propagandistickej, ani v prvoplánovej podobe. Za vážnosťou jej veršov cítiť jemný odtieň sarkazmu a irónie, cítiť odpor voči brutálnemu násiliu s jemným, intelektuálnym ženským nadhľadom. Olesyno rozprávanie o bežnom živote v utrápenej krajine vyvolalo množstvo otázok a množstvo emócií. Silné rozprávanie poetky moderovala profesorka Marta Součková, prekladala Valéria Petričková. Autorkine verše pre toto podujatie preložil Valerij Kupka.